Neoliberalizmus is not dead. Je tu zas

Dušan Krnáč
2010, júl 11
Tak, a pri moci budeme zakrátko mať tých, ktorí krízu vnímajú ako príležitosť skokom eskalovať neoliberálne ekonomické koncepty. Namiesto reflexie, útok zo zálohy s tými istými zbraňami, nabrúsenými na večne sa točiacom kolese najtvrdšieho jadra pravicovej demagógie.

S fašizujúcou aroganciou a opovrhovaním v mene slobody a solidarity k najmajetnejším rozmetajú zákonník práce. Možno sa tak už navždy podarí vymiesť pokrivený socialistický pojem spravodlivosti zo vzťahu zamestnávateža k zamestnancovi či drobnému živnostníkovi. Na trhu práce nastane dokonale vyvážený stav, kde niekožko tisíc bohatých bude mať milión možností, a milióny pracujúcich práva dve: „Rob alebo skap!“

Je na čase priznať si, že história človečenstva sa od nástupu osvietenstva uberala slepou cestou – minimálne od čias zrušenia otrokárstva. Lenivosť, záhažka a priveža vožného času priviedlo masy na dekadentné úpadkové myšlienky, akými sú právo na prácu v bezpečnom a hygienickom prostredí, ochrana zdravia a prevencia úrazov pri práci,
osemhodinový pracovný čas, odmena za nadčas, prácu cez víkendy a sviatky, zabezpečenie a hradenie stravy zamestnancom, a tak ďalej...

Z nasmerovania argumentácie a programového vyhlásenia nastupujúcej vlády krištážovo jasne vyplýva jej politicko-(ne)spoločenský vektor pohybu. Aby sme sa mali podža SDKÚ, SaS, KDH a Mostu lepšie, musíme celkom rozmontovať zákonník práce, spoplatniť školstvo, sprivatizovať zdravotníctvo i penzijný systém, čo najviac oddialiť vek odchodu do dôchodku, znižovať dane a likvidovať sociálnu záchytnú sieť pomoci rodinám, nezamestnaným, postihnutým a odkázaným osobám.

Aby ste z takéhoto vývinu spoločnosti mali osoh, musíte byť bohatý, poriadne bohatý! To, či ste na to dostatočne „za vodou“, sa dá nahrubo overiť jednoduchým súčtom predpokladaných priemerných výdavkov na jednej strane – za všetky položky uhradené za súkromné školstvo na dosiahnutie požadovanej výšky vzdelania, poplatkov za ošetrenia u lekára a prípadné náročné hospitalizácie, nákladov spojených na preklenutie ekonomický neaktívnych životných období, výchovou a starostlivosťou o deti, atď...

Na druhej strane rovnice si dosaďte, kožko za toto všetko odvádzate dnes pri vašej výške zdanenia. Ak je výsledok výrazne vo váš neprospech, respektívne z vrátených daní by ste si nemohli dovoliť nakúpiť uvedené služby u súkromného poskytovateža, patríte do skupiny vežkej väčšiny obyvatežstva, ktorá podporou tejto politiky utrpí a jej životný štandard bude strmo klesať.

V konečnej analýze stojíme pred otázkou, či chceme, aby ekonomický rozvoj prinášal úžitok nám všetkým, alebo sa zmierime s tým, že máme smolu, že sme sa zle narodili a nemali v živote šťastie. Je to na nás. Kžúčom ku skutočnej zmene je uvedomenie si vlastnej ekonomickej situácie a pochopenie našich skutočných záujmov majúcich okamžitý dosah na náš život.